Ikonopisectvo

Uvedené remeslo vytvára náboženské obrazy – ikony ako predmety kresťanského kultu východného (ortodoxného) rítu. Z výtvarného hľadiska sú tieto obrazy podriadené špecifickému kánonu, odlišnému od voľnejšieho západného uchopenia náboženskej tematiky. 

Centrom vzniku a rozvoja ikon bola Byzancia. Tieto obrazy pritom tvorili súčasť vybavenia chrámu, kde sa umiestňovali na ikonostas – stenu (priečku), oddeľujúcu svätyňu od lode, resp. sa vešali na steny lode. Uctievali sa, bozkávali a nosili pri procesiách. 

Najstaršie ikony v sninskom regióne pochádzajú z 15. – 16. storočia. Zhotovené boli v ukrajinsko-haličských dielňach, na naše územie potom prenikli v čase valašskej kolonizácie. 

Na neskorších ikonách zo 17. storočia, zhotovovaných pre tunajších obyvateľov, sa už objavovali regionálne motívy sedliakov, šľachticov, tanečníkov či hudcov, a to najmä medzi prvkami zobrazenia Posledného súdu. Práve pri týchto ikonách existuje predpoklad, že vznikali priamo v sninskom regióne rukami tzv. putujúcich ikonopiscov – dokladajú to diela v Novej Sedlici, Zboji, Uliči a Topoli. 

V 18. storočí ikonopisectvo na území Slovenska ovplyvnilo katolícke sakrálne umenie, smerujúce k realizmu. Rozpisovaniu ikon sa ešte v 20. storočí v sninskom regióne venoval hlavne Andrej Chochrún z Kolbasova. 

Ikonopisectvo ako remeslo máme na Zemplíne priamo zdokumentované iba v medzilaboreckom regióne. Nachádza sa tu totiž baziliánsky monastier v Krásnom Brode, kde sa v minulosti rozpisovali ikony. Najznámejším ikonopiscom bol pritom mních Teodor Spalinskyj – jemu sa pripisuje napr. zázračná ikona Bohorodičky v už spomínanom Krásnom Brode. 

V rámci výskumu nebolo toto remeslo historicky priamo zaznamenané v obciach sninského regiónu. Nepriamo je dokázané iba rozpisovanie ikon tzv. putujúcimi mníchmi v troch obciach. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch bolo uvedené remeslo zdokumentované v 15 obciach sninského regiónu. Vo VM HE sa pritom nachádzajú ikony z dvoch obcí – Dara a Nová Sedlica (ide o ikony haličsko-karpatského typu), v drevenom chráme v Uličskom Krivom sú zas ikony byzantského typu z 15. – 16. storočia, v ostatných obciach boli zaznamenané, v drevených alebo murovaných chrámoch, ikony haličsko-karpatského typu – okrem Strihoviec (exponát z tejto dediny je v zbierkach Šarišskej galérie v Prešove). 

V súčasnosti sa tradičnému ikonopisectvu (tempera, vaječná tempera) v sninskom regióne venujú Anton Fedák v Snine a Miroslav Buraľ v Stakčíne. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete