Hrnčiarstvo

Ide o remeslo, zaoberajúce sa výrobou keramiky z pálenej hliny, pôvodne modelovaním v ruke, neskôr s využitím hrnčiarskeho kruhu alebo tvarovaním pomocou foriem. Vyrábali sa pritom hlinené nádoby do domácnosti – najrôznejšie hrnce, hrnčeky, mliečniky, čutory, cedáky a odkvapkávače na syr, taniere, krčahy, džbány, dvojité obedáre – tzv. dvojnice, včelárske okurovadlá, nádoby na výrobu sviečok alebo kvetináče. Na vypaľovanie keramiky sa stavali tzv. poľné pece. Svoje dielne si pritom hrnčiari stavali na miestach s ložiskami kvalitnej hliny a s dobrým prístupom k drevu. 

Najstaršie údaje o hrnčiaroch v sninskom regióne sa zachovali v urbári humenského panstva z roku 1612. Bývali v obciach Dlhé nad Cirochou (Harčar Sopko) a Ubľa (Hončar Janko). 

Ďalší údaj o hrnčiaroch sa viaže k Snine – zaznamenaný je v urbári humenského panstva z roku 1728. V súpise poddaných sa pritom konkrétne spomína Andrej Harčar so synom Jurajom – obaja boli hrnčiarmi a bývali v jednej poddanskej domácnosti, zvanej „Hrehocs“ (niekde v smere na Pichne), a to spolu s rodinou Gregora Tirpáka, ktorý bol sklárom (je teda pravdepodobné, že na svoje remeslá využívali spoločnú pec – koch). Andrej Harčar sa pritom uvádza už v urbári humenského panstva z roku 1703. Spolu so synom Jurajom je tiež doložený v urbári humenského panstva z rokov 1713 až 1717, avšak pod maďarizovaným priezviskom Fazekasz (hrnčiar). 

Podľa priezviska „Harčar“ (hrnčiar) možno usudzovať, že táto rodina sa hrnčiarstvom v Snine zaoberala už dlhodobejšie, asi od polovice 17. storočia. 

S hrnčiarstvom sa ale stretávame už skôr, a to v urbári humenského panstva – spomína sa tam totiž želiar Olexa Harčar (vlastnil dom, ale nemal žiadne polia). 

Na začiatku 19. storočia (1828) pôsobil v Snine hrnčiar Ivan Hamaj, v polovici 19. storočia (1869) to boli hrnčiari Jozef Buris (narodený v roku 1846 v Zajde, Čechy), Matej Harmanský (narodený v roku 1832 v Dlhom nad Cirochou) a Ján Haluška (narodený v roku 1823 v Snine). Na začiatku 20. storočia sa týmto remeslom zaoberali dvaja ľudia v Snine a jeden človek v Dlhom nad Cirochou. Najznámejším sninským hrnčiarom bol pritom Ján Halamka starší (1906, Snina – 1996, Snina). 

Hrnčiarstvo patrilo medzi charakteristické remeslá Zemplína. Jeho najznámejším strediskom boli Pozdišovce v michalovskom regióne. Ďalšie strediská hrnčiarstva sa nachádzali v humenskom a sobranskom regióne – odtiaľ sa potom výroba keramiky rozšírila aj do sninského regiónu. V období socializmu sa hrnčiarstvo v Snine stalo druhým najznámejším (po Pozdišovciach) v rámci celého Zemplína. 

Pri výskume bolo dané remeslo historicky zaznamenané v štyroch obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch toto remeslo zdokumentovali v 17 obciach sninského regiónu – väčšinu zbierkových predmetov pritom predstavujú výrobky, pochádzajúce z dielní mimo sninského regiónu, predovšetkým z Pozdišoviec, resp. ide o doklady továrenskej výroby keramiky. Sú to hlavne hrnčiarske výrobky, ale aj hrnčiarske náradie zo Sniny (228 kusov) od majstra Jána Halamku (je v zbierkových fondoch VM HE). Z nástrojov možno uviesť hrnčiarsky kruh spolu s lavicou a košom na hotové výrobky – tie sú zastúpené džbánmi, miskami, kvetináčmi, tanierikmi, pohármi či vázami. Časť týchto zbierkových predmetov je tiež inštalovaná v komore domu zo Zemplínskych Hámrov v Expozícii ľudovej architektúry a bývania VM HE. 

Glazované výrobky sú na čiernom, hnedom alebo bielom podklade zdobené vlnovkami, oblúkmi, bodkami, čiarkami, ale i kvetinovými motívmi. Pri pohľade zvrchu je na tanieroch zdobenie tvorené centrálnym motívom (väčšinou kvetinovým), od ktorého sa smerom k okraju rozvíjajú ďalšie ornamenty (vlnovky, oblúčiky, kvetiny) v podobe jednej až troch sústredných kružníc. 

V súčasnosti je jediným nositeľom tradície hrnčiarstva v sninskom regióne Štefan Halamka zo Sniny. Ukážkam práce na hrnčiarskom kruhu i popularizácii tohto remesla sa venuje aj DO Fénix v Snine pod vedením manželov Talarovičovcov. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete
Koch na vypaľovanie keramiky hrnčiarskej rodiny Halamkovej v Snine. (Zdroj: Ondika, c.d. 1999).

Koch na vypaľovanie keramiky hrnčiarskej rodiny Halamkovej v Snine. (Zdroj: Ondika, c.d. 1999).

Hrnčiarsky kruh hrnčiara Jána Halamku v expozícii Vihorlatského múzea v Humennom.

Hrnčiarsky kruh hrnčiara Jána Halamku v expozícii Vihorlatského múzea v Humennom.

Ukážka hrnčiarskeho výrobku od hrnčiara Jána Halamku zo Sniny. Zbierkové predmety Vihorlatského múzea v Humennom.

Ukážka hrnčiarskeho výrobku od hrnčiara Jána Halamku zo Sniny. Zbierkové predmety Vihorlatského múzea v Humennom.

Mliečnik z Uliča (dodatočne prefarbený).

Mliečnik z Uliča (dodatočne prefarbený).

Mliečnik z Veľkej Poľany.

Mliečnik z Veľkej Poľany.