Gubárstvo

Predstavuje domáce i remeselné tkanie, prípadne šitie gúb. Guba mala pritom obdĺžnikový tvar a používala sa ako pokrovec (prikrývka pre ľudí a zvieratá), zošitá z dvoch kusov tkaniny s vlasom a rukávmi sa tiež používala ako vrchný odev, ktorý siahal po pás, resp. až pod kolená. Pre tento odev je ale viac zaužívaný názov gubaňa alebo gubaňka. Vlas na povrchu tkaniny sa tvoril alebo počas tkania, a to zachytávaním prameňov vlny v osnove, alebo vyčesávaním povrchu hotového hrubého vlneného koberca. Útok v tkanine guby/gubane pritom tvorila druganá niť. 

Výroba gúb a ich používanie predstavuje špecifický prínos valašskej kolonizácie do tradičnej textilnej kultúry Slovenska. Nebol to však krok smerom k vyspelejšej technológii tkania – až do 20. storočia sa táto produkcia zachovala v škále archaických prvkov textilnej kultúry (guba totiž napodobňuje kožušinu ako materiál, používaný ešte pred začiatkom výroby tkanín). 

Tento jediný druh textilnej výroby, ktorý sa na územie Slovenska dostal počas valašskej kolonizácie, nadobudol aj formu remeselnej výroby. 

Najstaršie údaje, súvisiace s gubárstvom v sninskom regióne, sa zachovali v urbári humenského panstva z roku 1612 – vtedy museli gubu ako vlnený pokrovec odovzdávať v Brezovci, Dúbrave, Hostoviciach, Hrabovej Roztoke, Kalnej Roztoke, Klenovej, Kolbasove, Kolonici, Ladomirove, Michajlove, Osadnom, Ostrožnici, Parihuzovciach, Pichnom, Príslope, v obci Rozdiel, v Runine, Ruskej Volovej, Ruskom, Ruskom Potoku, Snine, Smolníku, Stakčíne, Stakčínskej Roztoke, Starine, Strihovciach, Šmigovci, Topoli, Ubli, Uliči, Uličskom Krivom, Zboji a vo Zvale. Gubárstvo ako samostatné remeslo sa pritom v sninskom regióne nerozvinulo. 

Gubárstvo patrí medzi typické remeslá na Zemplíne a súvisí predovšetkým s valašskou kolonizáciou. Ako remeslo sa pritom v tomto regióne rozvinulo hlavne vo veľkých mestách. Hlavnými remeselnými strediskami gubárskej výroby sa stali Michalovce a Humenné. Michalovskí gubári pritom používali na výrobu gúb vlnu z jahniat, humenskí gubári zas vlnu z čiernych oviec. V sninskom a sobranskom regióne dominovala domáca výroba gúb, odtiaľ pochádzali i podomoví obchodníci s gubami. 

Počas výskumu bolo uvedené remeslo historicky zaznamenané v 32 sídlach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch bolo toto remeslo zdokumentované v 12 sídlach sninského regiónu – zbierkové predmety predstavujú najmä vlnené tkaniny, gubane, haleny, deky, guby a druga, pričom najviac ich pochádza z Brezovca (2), Hrabovej Roztoky (3) a zo Sniny (4). 

Niektoré gubaňky sa v regióne dodnes využívajú na betlehemské hry – napr. v obciach Nová Sedlica, Uličské Krivé, Ulič, Ruský Potok či Kalná Roztoka. Pre verejnosť sú dve tradičné gubaňky vystavené v expozícii IS TO. Z Novej Sedlice zas pochádza druga na druganie ovčej vlny. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete
Pečať mesta Snina z 18. storočia, na ktorej je zobrazený pastier oviec v gubani.

Pečať mesta Snina z 18. storočia, na ktorej je zobrazený pastier oviec v gubani.

Druga na druganie nite z ovčej vlny z Novej Sedlice (2018).

Druga na druganie nite z ovčej vlny z Novej Sedlice (2018).

Betlehemci s maskami, v gubaňkách, z obce Zboj (1934).

Betlehemci s maskami, v gubaňkách, z obce Zboj (1934).

Gubaňka z obce Topoľa.

Gubaňka z obce Topoľa.