Výšivkárstvo

Predstavuje domovú výrobu výšiviek pre vlastnú potrebu, resp. na predaj. Ide vlastne o zdobenie podkladového materiálu (textil, koža) priadzou alebo ručne, alebo pomocou šijacieho stroja. 
Prvé stopy po vyšívaní na území Slovenska siahajú do 3. storočia p. n. l. V období stredoveku sa výšivka uplatnila na cirkevnom oblečení, neskôr prenikla do oblasti panského odievania, na panovnícke dvory, resp. do mestského prostredia. V dedinskom prostredí sa zas vyšívanie rozšírilo v 19. storočí. 

Výšivkárstvo ako osobitný výtvarný prejav v ľudovom textile sa prejavilo vo všetkých zemplínskych regiónoch. Estetické cítenie žien bolo pritom výrazne vyjadrené v odevnom a bytovom textile. 

Pri výskume bolo remeslo historicky zaznamenané vo všetkých obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je táto činnosť zdokumentovaná v siedmich obciach sninského regiónu. Ide predovšetkým o výšivky na ručníkoch, plachtách, obliečkach, resp. na jednotlivých súčiastkach ľudového odevu; najväčší počet zbierkových predmetov pritom pochádza z Novej Sedlice (6), zo Stakčína (14) a Sniny. 

Ľudový odev bol prirodzenou súčasťou i ozdobou mnohých slávnostných príležitostí a sviatkov. Takmer všetky súčasti odevu, aj iné tkaniny v domácnosti pritom v minulosti zdobila výšivka. Najrozšírenejšie boli rastlinné ornamenty, vyšívané plochým stehom, resp. geometrizované ornamenty, realizované krížikovou výšivkou. 

Výnimočnosť sninského regiónu predstavuje krížikové vyšívanie vlnou – to bolo po druhej svetovej vojne silne ovplyvnené ukrajinskými vzormi. 

Zvláštnosťou je i vyšívanie na „civku“, zaznamenané v Uličskej doline (Nová Sedlica). 

Najstaršie ornamenty na výšivkách boli pritom geometrické, novšie sú ornamenty rastlinné. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete