Valchárstvo

Uvedené remeslo súvisí s výrobou súkna. Na splsťovanie vlnenej tkaniny na súkno sa pritom využívalo mechanické zariadenie – valcha, známe i pod miestnym názvom stupa alebo valilo. 

Riedka tkanina sa po prípadnom zošití dvoch jej kusov po dĺžke nakladala do väčších záhybov a uložila do valchy. Tlakom dopadajúcich drevených kladív a pôsobením teplej vody s pridanými prostriedkami na odmastenie a premáčanie vlny tkanina zhustla, zhrubla a zmenšila sa po dĺžke i šírke. Valchy boli pritom zvyčajne súčasťou vodných mlynov. Samostatne sa budovali menej – vtedy sa ich vlastníci označovali ako samostatní remeselníci, čiže valchári. 

Najstarší údaj o valche v sninskom regióne pochádza z roku 1612 a je spätý s obcou Dlhé nad Cirochou – valcha tu bola súčasťou vodného mlyna. V Snine sa valcha – ako súčasť mlyna – prvýkrát spomína v roku 1623; časom bola zrejme zničená (spálená) kurucmi, pretože v roku 1728 tu bola postavená nová valcha. Valchy sa nachádzali aj vo viacerých obciach sninského regiónu – napr. v Topoli, Kolbasove (pracovala v 60. rokoch 20. storočia), Uliči, Novej Sedlici (prestala pracovať v roku 1936), Ostrožnici, Ruský Potok (zanikla počas bojov 1. svetovej vojny), Starine, vo Veľkej Poľane (zničená v roku 1944), v Ubli, Strihovciach, Šmigovci a Zboji (prestala pracovať v roku 1935). Valcha v Šmigovci pritom stála ešte v roku 1974 – uvažovalo sa dokonca o jej premiestnení do skanzenu SNM – MUK vo Svidníku. 

Valchárstvo bolo rozšírené predovšetkým v severných oblastiach Zemplína, kde dosiahlo i svoj najväčší rozvoj. 

Pri výskume bolo remeslo historicky zaznamenané v 15 obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch sa nenachádzajú žiadne zbierkové predmety, súvisiace s valchárstvom.