Tokárstvo

Ide o domácu aj remeselnú výrobu točených úžitkových predmetov z dreva. Tokári pritom využívali techniku, založenú na princípe tvarovania dreva špeciálnymi nožmi, resp. dlátami v rámci rotačného pohybu dreva súmerne, podľa osi. Vyrábali tak tkáčske a pradiarske náradie, kuchynský riad, hračky, jarmočné píšťalky, ale i náboje kolies, tvarované časti zábradlí a nábytkových ozdôb, dózy na lieky a mastičky, časti hudobných nástrojov či zvukové hračky. 
Najstarší záznam o tokárovi v sninskom regióne pochádza z roku 1836 a viaže sa na Kalnú Roztoku – konkrétne išlo o tokára Jána Fejsáka. V roku 1959 sa tokárstvom zaoberal Juraj Vatlák z Pčoliného, ktorý vyrábal točené kúdele.

Tokárstvo predstavovalo remeslo, rozšírené hlavne vo väčších zemplínskych mestách. 

V rámci výskumu bolo uvedené remeslo historicky zaznamenané v dvoch obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je toto remeslo zdokumentované v ôsmich obciach sninského regiónu. Artefakty sú tu zastúpené tokárňou a kolovrátkami; najviac zbierkových predmetov pritom pochádza zo Sniny (4) a Stakčína (3). 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete