Tkáčstvo

Zaoberá sa domácou i remeselnou výrobou tkanín, najmä plátna a súkna. Plátno sa pritom vyrábalo z konope alebo ľanu (preto sa remeslo niekedy označuje aj ako plátenníctvo), súkno z ovčej vlny (niekedy sa preto označuje i ako súkenníctvo); z plátna sa šili odevy a zhotovovali rôzne pracovné, resp. úžitkové textílie (plachty, obrusy či vrecia), zo súkna boli zhotovované vrchné odevy, najmä hune. Okrem huní sa vyrábalo i súkno, zvané postav. Základným výrobným nástrojom tkáčov boli pritom drevené krosná. 

Konope a ľan sa v sninskom regióne pôvodne pestovali iba v obci Dlhé nad Cirochou – ako jediná dedina bola založená podľa domáceho (zákupného) práva, nie podľa valašského práva. A jednu z povinností, ktorou sa líšila od valašských dedín, predstavovalo odovzdávanie konope na pradenie a ľanového semena, z ktorého sa získaval olej. 

Najstarší doklad o pestovaní týchto plodín sa nachádza v urbári humenského panstva z roku 1612. Odovzdané konope sa pritom uskladňovalo v sninskej kúrii (vyplýva to z jej inventárov z rokov 1623, 1649, 1654 a 1655). 

Tkáčstvom sa vo väčšom rozsahu zaoberali v sninskom regióne hlavne v sninskej kúrii, o čom svedčia údaje o uskladnených množstvách konope na pradenie zo začiatku 17. storočia. V areáli kúrie sa tiež nachádzal samostatný dom krajčíra – prvýkrát je doložený v roku 1623. 

Vtedajší zemepáni sa snažili aj podporovať rozvoj tkáčstva – svedčí o tom i to, že tkáčov povyšovali do stavu slobodníkov (libertínov). Príklad môžeme nájsť v obciach Kalná Roztoka a Ruské (v Kalnej Roztoke bol tkáčom – libertínom Pavol Tkáč, ktorý zomrel v roku 1828 ako 75-ročný; v Ruskom boli tkáčmi libertín Ján Tkáč, pochádzajúci z Haliče, a jeho žena Eva; v Kalnej Roztoke tkáčstvo v polovici 19. storočia rozvíjali Michal Polchovec, predovšetkým ale rodina Vajdových, ktorá tu prišla z Belej nad Cirochou; v Ruskom sa tkáčstvom v polovici 19. storočia zaoberali Ján Libernyj a František Zoch, pochádzajúci z poľskej Haliče). 

V Snine máme tkáčov doložených v roku 1869 – konkrétne išlo o Andreja Sokávskeho (narodeného v roku 1820, pochádzal od Vranova nad Topľou), Fridricha Hodina (narodeného v roku 1837 v Merikove, Morava), predovšetkým však o tkáčsku rodinu Baugärtnerovcov (pochádzala z Čiech; tkáčom bol Anton Baugärtner, narodený v roku 1808, a jeho dvaja synovia – Ferdinand, narodený v roku 1841, a Sebastián, narodený v roku 1850). V Kalnej Roztoke v uvedenom roku tkala Anna Vajdová (narodená v roku 1820 v Belej nad Cirochou), vdova po tkáčovi. 
Tkanie plátna a súkna bolo v regióne hojne rozšírené ešte aj v období existencie 1. ČSR – v roku 1930 tu bolo evidovaných 1 220 výrobcov plátna a 100 výrobcov súkna; najviac sa plátno vyrábalo v obciach Ubľa, Ulič a Veľká Poľana, v poslednej menovanej obci bolo zároveň i najviac výrobcov súkna. 

V roku 1959 sa tkáčstvu venovali remeselníci podľa nasledujúceho sortimentu v obciach:
  • plátno: Dúbrava (Júlia Sejnová), Hostovice (Anna Mikolášková), Klenová (Anna Littová), Ladomirov (Júlia Svitáková), Ostrožnica (Anna Senteliková, Mária Senteliková), Parihuzovce (Mária Hasinová, Anna Jacošová, Mária Lukačejdová, Zuzana Dovžická), Pichne (Mária Hrebeňáková, Mária Moščáková, Terézia Katanová), Ruský Potok (Anna Riľaková, Helena Ruženičová), Snina (Mária Kepičová, Mária Terezčáková), Ubľa (Anna Šimčová, Anna Weichpartová), Ulič (Helena Šuličová), Uličské Krivé (Helena Micáková), Zemplínske Hámre (Mária Pohlová), Zvala (Mária Dubjaková, Anna Makajová, Júlia Mitríková, Zuzana Moličáková), 
  • súkno: Dúbrava (Júlia Sejnová), Ostrožnica (Anna Senteliková, Mária Senteliková), Parihuzovce (Mária Hasinová, Anna Jacošová, Mária Lukačejdová, Zuzana Dovžická), Ubľa (Anna Šimčová, Anna Weichpartová),  
  • handričkové koberce: Brezovec (Anna Slivková), Dúbrava (Júlia Sejnová), Parihuzovce (Mária Hasinová, Anna Jacošová, Mária Lukačejdová, Zuzana Dovžická), Pichne (Mária Hrebeňáková, Mária Moščáková, Terézia Katanová), Zemplínske Hámre (Mária Pohlová),
  • vlnené pokrovce: Klenová (Anna Littová),
  • rukavice z ovčej vlny: Brezovec (Juraj Holúbka), Hostovice (Anna Mikolášková), Ruský Potok (Helena Ruženičová),
  • vlnené chustky: Hrabová Roztoka (Júlia Ježková), Klenová (Anna Littová), Ulič (Helena Šuličová), Uličské Krivé (Helena Micáková).  
Po druhej svetovej vojne výroba plátna i súkna postupne zanikla; tkáčstvo sa preorientovalo na výrobu kobercov z handier. 

Tkáčstvo patrilo medzi najrozšírenejšie remeslá na Zemplíne – boli tu totiž priaznivé podmienky na pestovanie konope a ľanu (v nižšie položených častiach Zemplína), resp. pre chov oviec a spracovanie vlny (vo vyššie položených častiach Zemplína). 

V ľudovom tkáčstve sa touto činnosťou ako domácou prácou zaoberala priamo roľnícka žena. Ako remeslo sa tkáčstvo na Zemplíne rozvinulo v 16. storočí. V polovici 17. storočia tiež v Humennom vznikol i prvý tkáčsky cech. Pre časti Zemplína, osídlené Valachmi a Rusínmi, boli pritom charakteristické tkáčske výrobky z vlny. 

Pri výskume bolo toto remeslo historicky zaznamenané vo všetkých obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je uvedené remeslo zdokumentované v 25 obciach sninského regiónu. Ide predovšetkým o predmety, súvisiace s tkáčstvom a prípravou textilných vlákien (krosná, praslice, kolovraty, brdá, cievky, navíjadlá, motovidlá, česadlá, trlice, rozpínače na plátno), resp. samotné výrobky z plátna a súkna (ručníky, plachty, obliečky, pokrovce, kabátiky, nohavice, oplecka, chološne alebo hune); najviac zbierkových predmetov pochádza z Belej nad Cirochou (13), Hrabovej Roztoky (9), Kalnej Roztoky (5), Klenovej (4), Osadného (12), Ruského (14), zo Sniny (119), Stakčína (36) a z Uble (9). 

Pre sninský región bolo v minulosti typické biele konopné plátno, ako aj plátno s červenými pásikmi. Plátnovou technikou sa tkali i handričkové koberce, ktoré nahradili pôvodné tkanie vlnených kobercov. 

Charakteristická bola pre región aj textilná výroba z vlny – zhotovoval sa z nej mužský i ženský vrchný odev (chološne, hune, vlnené šatky – zvláštny druh vlnenej tkaniny, robený na spôsob slučiek). Muži tiež plietli rukavice a zápästky z odpadkov vlny na klátiku, resp. doštičke. Zo súkna sa šili i krpce. 

V súvislosti s tkáčstvom si osobitnú pozornosť zasluhujú predmety, súvisiace s tkáčstvom, najmä ručne vyrezávané praslice – kúdele. Zaujímavá je i skutočnosť, že v regióne Zemplína sa najdlhšie udržala výroba bŕd. 

Tkáčstvu v sninskom regióne sa v súčasnosti venujú Helena Pavlovčinová, Pavlína Krivjančinová a Anna Hančariková v Dlhom nad Cirochou, resp. Jana Karľová v Snine (v spolupráci s OZ Gaštanový koník a DO Fénix v Snine). 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete