Stolárstvo

Dané remeslo predstavuje domácu aj remeselnú výrobu nábytku a drevených stavebných článkov (okien či dverí), a to rezaním, hobľovaním, čapovaním a glejením. Stolári pritom vyrábali nábytok, prispôsobený vkusu obyvateľov dedín – používali teda tokárené prvky, intarziu, maľbu, úpravu povrchu politúrou, mramorovaním alebo fládrovaním. Osobitnú pozornosť venovali výzdobe truhlíc ako výbava pre nevesty, ale tiež nábytku – fogašom (polica na taniere s vešiakmi na kuchynské nádoby), rámom, laviciam, stoličkám a stolom do „parádnej“ (prednej) izby. Tesárskou technikou sa zhotovovali i niektoré druhy nábytku – najznámejšie boli kresané truhly (súseky). 

Najstaršie údaje o stolároch v sninskom regióne pochádzajú z roku 1869 a sú zviazané so Sninou (Ján Galanda, narodený v roku 1852 v Snine; Ján Luitun, narodený v roku 1821 vo Valaškovciach), Stakčínom (Ján Krásnový, narodený v roku 1821 v Cisne, Poľsko) a s Uličom (Andrej Bukovinský, narodený v roku 1812 v Bukovici). V roku 1904 bol v Zboji stolárom Jozef Čižda (narodený v Turke, Poľsko). 

Na začiatku 20. storočia pôsobili v sninskom regióne stolári v Snine (8), Kolonici (1), Pčolinom (1), Ubli (1) a Uliči (1), v prvej polovici 20. storočia zas v obci Veľká Poľana (1). 

Stolárstvo bolo v minulosti rozšírené vo všetkých regiónoch Zemplína. Väčšinou pritom išlo o stolárov – samoukov. Okrem bežného obytného zariadenia sa v niektorých zemplínskych oblastiach stolári zamerali na výrobu najmä súsekov na obilie a uloženie šatstva (svadobné lady) – takéto strediská predstavovali obce Veľká a Malá Driečna v medzilaboreckom regióne a Nižná Jablonka v humenskom regióne. 

V rámci výskumu bolo remeslo historicky zaznamenané v desiatich obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je dané remeslo zdokumentované v 20 obciach sninského regiónu. Ide predovšetkým o predmety každodennej potreby – stoly, lavice, stoličky, postele, skrine, poličky, zásobnice či truhlice; najviac zbierkových predmetov pochádza z Dary (4), Hrabovej Roztoky (5), Ruského (4), zo Sniny (35), Stakčína (15) a z Veľkej Poľany (3). 
Osobitnú pozornosť si zasluhujú drevené maľované truhly s vrúborezom a kresané truhly – súseky (vyrábali sa zo štiepaného bukového dreva). Najstarší súsek sa pritom nachádza v drevenom chráme v Hrabovej Roztoke (pochádza z 18. storočia), najkrajšie súseky zas pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia a sú charakteristické sarkofágovým uzáverom. Zbierkový fond ZM MI obsahuje i struh na výrobu súsekov zo Strihoviec, stolármi zhotovené zárubne či okenné rámy sú súčasťou tradičných stavieb, premiestnených do skanzenov vo Svidníku a v Humennom. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete