Spracovanie rohoviny

Ide o domácu výrobu, pri ktorej sa ako materiál využíval najmä odpad z rohov hovädzieho dobytka i oviec. Malé, väčšinou kravské rohy sa pritom používali na zhotovovanie oselníkov, rožkov na plnenie klobás alebo pomôcok na maľovanie riadu. Rozšírená bola i výroba soľničiek a signálnych rohov, často s bohatou ornamentálnou výzdobou. Rohovinu používali aj hrebenári na výrobu rôznych druhov hrebeňov. 

Spracovaním rohoviny na soľničky, resp. rožteky na klobásy sa v roku 1959 zaoberali v obciach – Runina (Vasiľ Topoľančin), Ruská Volová (Fedor Bobela) a Zvala (Ján Guľak).  

Spracovanie rohoviny na Slovensku je typické práve pre územie Zemplína, konkrétne pre michalovský a sobranský región; odtiaľ sa potom rozšírilo do ostatných regiónov severného Zemplína. 

Pri výskume bolo remeslo historicky zaznamenané v 15 obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je toto remeslo zdokumentované v troch obciach. Konkrétne ide o pastiersky roh a oselníky z rohoviny zo Stakčína (v zbierkach ZM MI), dva rožky na plnenie klobás z Ruského (v zbierkach VM HE) a soľnička z Topole. 
V súčasnosti sa spracovaniu rohoviny – predovšetkým z jelenej zveri – v sninskom regióne venujú Vladimír Macejka v Uliči a Jozef Blaško v Stakčínskej Roztoke. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete