Sklárstvo

Ide o druh manufaktúrnej, neskôr továrenskej priemyselnej výroby rôznych druhov liateho a dutého skla. Sklári v sninskom regióne pritom v sklárňach vyrábali prvotné oblokové „kolečna“, neskôr tabuľové sklo na zasklievanie okien, lampové sklo a rôzny sortiment úžitkového dutého skla. 

Najstarší údaj o sklároch v sninskom regióne sa zachoval v urbári humenského panstva z roku 1612. Jediný sklár vtedy býval v obci Pčoliné (Skliničar Fedor – libertín). 

Predpokladáme, že sklárska huta sa nachádzala v doline Chotinka, kde neskôr – v 19. storočí – bola založená skláreň Stakčínska huta. Údaj o sklárovi v Snine je v urbári humenského panstva z roku 1728 – bol to Gregor Tirpák. 

Ďalšie sklárne v sninskom regióne založil podnikateľ Jozef Rholl. Stalo sa tak pravdepodobne v roku 1809 v Jozefovej doline (dnešných Zemplínskych Hámroch), pričom názov znel Ustrina Vit.(rensi) (Ustrina skláreň), Officena Vitri alebo Officina Vitrensis Sninensis (Sninská skláreň). Činnosť však nevyvíjala dlho. V matrike Sniny sa zachovali i mená niektorých sklárov – Huječin, Saitl a Postl. 

V roku 1819 v doline Chotinka, na chotárnej hranici Stakčína a Pčoliného, založil Jozef Rholl novú skláreň, známu pod názvom Stakčínska huta (Hutta vitransa). Fungovala až do polovice 19. storočia. V roku 1866 už neexistovala. Jediné známe meno sklára z tejto huty je zaznamenané v roku 1823 (Eliáš Želyznovský). V roku 1869 bol zas v Ubli sklárom Marko Švajber (narodený v roku 1840). 

V súvislosti s výrobou skla bolo tiež potrebné – ako surovinu – zabezpečiť potaš. Tá sa vyrábala v tzv. potašňach; pre potreby stakčínskej sklárne ju vyrábali v Hostoviciach (Potašňa), Snine (Potašňa huta v miestnej časti Bramhora) a pravdepodobne aj v Osadnom (miestny názov Huta) a Runine (miestny názov Huta). 

Sklárstvo nepatrilo v rámci Zemplína medzi rozšírené remeslá. Sklárska výroba bola pritom sústredená do sninského regiónu, čo súviselo s podnikateľskými aktivitami Jozefa Rholla na začiatku 19. storočia. Táto osoba založila aj najväčšie sklárne na Zemplíne – v Stakčíne. 

Pri výskume bolo dané remeslo historicky zaznamenané v šiestich obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je spomínané remeslo zdokumentované z jednej obce – zo Stakčína. Konkrétne ide o maľované sakrálne obrázky na skle (nachádzajú sa v zbierkach ZM MI). V súvislosti s existenciou najväčšej sklárne v chotári tejto obce je možné, že sú miestnej proveniencie. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete