Rezbárstvo

Je to príležitostné alebo systematické zdobenie dreva, resp. drevených predmetov tvarovaním – rezbou. Rezbárstvo pritom tvorí výraznú oblasť ľudovej výtvarnej kultúry. Ako typicky mužská práca sa uplatňovalo na predmetoch rozličného funkčného zamerania. Zaoberali sa ním roľníci, pastieri, ľudoví remeselníci alebo baníci; išlo o remeselnú či domácu výrobu kolies, vozov, saní, kočov, dreveného náradia a nástrojov. 
Ľudové rezbárstvo využívalo podobné pracovné prostriedky, ako rezbárstvo podľa základného zaradenia. V minulosti išlo v mnohých prípadoch o doplnkovú činnosť iných remesiel (výroba poľnohospodárskeho náradia, tokárstvo, varechárstvo, stolárstvo, kolárstvo). Zároveň predstavovalo doplnkovú činnosť pri práci pastierov, mlynárov, včelárov, pernikárov (tí stvárňovali odpozorované témy zo svojho prostredia, resp. tematicky čerpali z náboženských tradícií). 

Sakrálnym rezbárstvom sa v sninskom regióne zaoberal rezbár ikonostasov Martin Duchnovič z Topole (pôsobil na prelome 18. a 19. storočia). Práce realizoval najmä v okolí Michaloviec. Na Slovensku sa dnes už pravdepodobne nenachádza žiadny ním vyrezaný ikonostas, avšak niektoré jeho diela sa ešte zachovali na Zakarpatskej Ukrajine – najbližšie k nám v obci Zariča pri Perečíne. V druhej polovici 20. storočia sa vyrezávaniu ikonostasov venoval rezbár Štefan Hunčár (zhotovil napr. ikonostas do pravoslávneho chrámu v Runine). 

V rámci sakrálneho rezbárstva sa majstri zaoberali aj vyrezávaním bohato zdobených prícestných krížov – príkladom je drevený prícestný kríž v obci Priekopa v okrese Sobrance z roku 1905, ktorý vyrezal rezbár, pochádzajúci pravdepodobne z Ublianskej doliny. 

Výrobe vyrezávaných kúdelí sa v roku 1959 zaoberali remeselníci v obciach – Brezovec (Pavol Slivka), Hostovice (Michal Kozej, Peter Dreník) a Strihovce (Vasiľ Vajda).  V uvedenom roku sa v Topoli vyrezávali soľničky (Vasiľ Kolinčák), drevené reťaze v Zboji (Vasiľ Semjon), vtáčiky a rebríčky ku kvetom v Zemplínskych Hámroch (Ján Beňko, Ján Brečka).

Ľudovým figurálnym rezbárstvom sa v 20. storočí zaoberal Ján Cicanič z Veľkej Poľany a Fedor Bobela z Ruskej Volovej. 
V literatúre sa tiež nachádza zmienka o rezbároch v Zemplínskych Hámroch a Ruskom Potoku. 

Toto remeslo vo forme ľudového rezbárstva bolo rozšírené vo všetkých zemplínskych regiónoch. 

Pri výskume bolo dané remeslo historicky zaznamenané v 23 obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je uvedené remeslo zdokumentované v 19 obciach sninského regiónu. Ide prevažne o rezbou zdobené praslice (kúdele), piesty (pracie, mangľovacie, snovacie), lyžičníky, soľničky, rozpínače na plátno, drevené puzdra na hrebene, pastierske palice, truhlice a vyrezávané kríže; najviac exponátov pochádza z Ruského (6), zo Sniny (32), Stakčína (11), z Uble (14) a zo Zvaly (2). 
V sninskom regióne dosiahlo rezbárstvo umelecký vrchol pri drevených vyrezávaných ikonostasoch zo 17. až 20. storočia. Väčšina z nich je pritom dielom ikonopisných dielní v Haliči. Nachádzajú sa predovšetkým v drevených chrámoch (okrem Šmigovca) a vo viacerých murovaných chrámoch (napr. v Uliči, Kalnej Roztoke, Klenovej, Pčolinom, Parihuzovciach a Pichnom). Niektoré vyrezávané drevené ikonostasy zo zaniknutých obcí nad VN Starina sú uložené v zbierkach VM HE, resp. tvoria inventár PFÚ v Snine. 

Ojedinele sa zachovali i vyrezávané drevené sochy Ježiša, a to v obciach Kolbasov a Zboj (nie sú však miestnej proveniencie). Z obdobia prvej svetovej vojny zas pochádza drevený vyrezávaný veniec s ružami na vojnovom cintoríne v Príslope. 

Miestna proveniencia sa pripisuje zachovaným dreveným vyrezávaným krížom – tie s jednoduchou rezbou nachádzame v obci Topoľa a sú z 19. storočia; z prelomu 19. a 20. storočia zas pochádzajú bohatšie zdobené drevené kríže v Hostoviciach a Ubli. 

V rámci bytového inventáru sa rezbárstvo uplatnilo predovšetkým pri drevených prasliciach (kudeľach), vyrezávaných lyžičníkoch a truhliciach. Piesty však neboli rezbou až tak bohato zdobené, ako je to v niektorých iných regiónoch – tu vlastne slúžili ako priestor na výtvarné prejavy zhotoviteľa. Mangľovacie piesty boli v tomto regióne na jednej strane hladké, na druhej – pracovnej strane mali vyrezané mohutné zuby. 
Rezbárstvu sa v sninskom regióne v súčasnosti venujú Dušan Antolík zo Sniny (drobné predmety), Miroslav Gaľo z Uliča (veľké sochy postáv a zvierat), Ladislav Horváth z Kolonice (výroba tradičných drevených dychových hudobných nástrojov), Mária Horváthová z Kolonice (drevené ozdoby) a Ján Jankaj zo Sniny (drevené obrazy a podklady pod parožie). 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete