Metlárstvo

Obyvatelia sninského regiónu sa venovali výrobe metiel najmä pre vlastnú potrebu. V 50. rokoch 20. storočia však táto produkcia v oblasti hornej Cirochy prerástla do masovej výroby. Metlárstvo sa tak stalo nielen vedľajším, ale i hlavným zamestnaním, pretože bol zabezpečený odbyt výrobkov (prostredníctvom prevádzkarní pre rôzne podniky a organizácie). V období najväčšieho rozmachu sa z obce Zvala expedovalo až 250-, resp. 300-tisíc kusov metiel ročne, zo Stariny to bolo 150-tisíc kusov ročne; vo Zvale sa tomuto remeslu venovali v každej druhej domácnosti, v Ruskom to bolo asi 50 obyvateľov, v Starine 17 rodín, v Ostrožnici, vo Veľkej Poľane a v Smolníku po osem rodín – počty sa však z roka na rok menili. Dovtedy sa ako strediská výroby metiel z brezového prútia na predaj prezentovali hlavne kopanice v oblasti Myjavskej pahorkatiny, resp. Košice a okolie. 

Pre vlastnú potrebu sa pritom vyrábali dva typy metiel – prvý sa používal najmä na zametanie vnútorných obytných priestorov domu (išlo o ľahkú metlu s malým množstvom vetvičiek, ktoré mali dĺžku 40 až 50 cm; približne v jednej tretine dĺžky sa stiahli dvoma doštičkami, pričom medzi ne sa klincom upevnila na plocho zahrotená tyč, slúžiaca ako držadlo), druhý slúžil na hrubšie práce, teda na zametanie dvora, hospodárskych priestorov, ciest, ale i snehu (vyrábal sa z dlhých brezových vetvičiek; rozvetvené časti slúžili na zametanie a nerozvetvené sa používali ako držadlo; metly sa následne zväzovali rozštiepenými brezovými prútikmi; zametaciu časť tvorili tri zväzky rozvetvených prútikov, aby mala metla väčší záber; držadlo sa ukončovalo ozdobným prepletením dvoch chumáčov prútikov – hoci tento typ metiel, slúžiacich iba pre vlastnú potrebu, bol rozšírený menej, stal sa základom pre masové rozšírenie výroby v polovici 20. storočia). 

Vysoký dopyt po metlách z brezových prútikov súvisel hlavne s potrebou udržiavania čistoty nielen na uliciach, ale aj vo vznikajúcich priemyselných podnikoch či na roľníckych družstvách. Oblasť hornej Cirochy bola pritom vďaka rozšíreným brezovým porastom vhodným priestorom na získavanie materiálu a na jeho spracovanie. 

Zo strany odberateľov sa požadovala dĺžka metly približne 120 cm, čo najširšia zametacia časť, čo najhladšie držadlo a nízka hmotnosť. Metly boli tiež zväzované drôtom. Kvôli uľahčeniu výroby vo veľkom množstve sa na stiahnutie prútikov používali zveráky – tie fungovali (aby sa vytvoril potrebný tlak) na princípe nožnej páky. Rozšírených bolo pritom niekoľko základných typov rozlične zložitých zverákov – súčastí manipulačnej lavičky. Sťahovací mechanizmus tvorilo oko, zhotovené z drôtu, resp. poloblúkovitý železný hák, prípadne doštičky s poloblúkovitými výrezmi. Metly boli pritom zväzované drôtom na piatich či šiestich miestach. 

Ak sa v jednej domácnosti tejto výrobe venovali dve osoby s tým, že jedna chystala vetvičky a druhá ich zväzovala na lavičke, mohli za deň – popri najnevyhnutnejších domácich prácach – vyrobiť 50 až 70 kusov metiel. Za jednu metlu v tom čase vykupujúce prevádzkarne platili výrobcom 4 až 4,50 Kčs, po zrazení dane 3,60 až 4 Kčs; prevádzkarne ich potom ďalej predávali objednávateľom, a to za 6 až 6,50 Kčs za kus. Expedovali sa v železničných vagónoch, zviazané po 10 kusov, v celkovom množstve až 6-tisíc metiel vo vagóne. Popri týchto metlách sa z odpadových vetvičiek vyrábali i krátke metly bez držadiel, ktoré však boli iba málo žiadané. 

Metlárstvo predstavovalo bežne rozšírené remeslo vo všetkých regiónoch Zemplína. Rozdiel vo výrobe spočíval v materiáli, z ktorého sa metly vyrábali – v južnejšie situovaných regiónoch Zemplína sa metly zhotovovali z rákosia, vo vyššie položených regiónoch to bolo z brezových konárov. Najväčší rozvoj pritom metlárstvo zaznamenalo v sninskom a humenskom regióne. 

Pri výskume bolo remeslo historicky zaznamenané v 20 obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je toto remeslo zdokumentované v troch obciach sninského regiónu. Ide predovšetkým o metlárske stolce a prútené metly z obcí Dara, Smolník a Strihovce. 

Metlárstvu sa dnes v sninskom regióne venuje Ladislav Kyslík v Zemplínskych Hámroch a Vladimír Šamulka v Snine. Domácej výrobe prútových metiel venujú i niektorí presídlenci z oblasti VN Starina v Snine a Stakčíne – vyrábajú metly pre vlastnú potrebu, resp. pre úzky okruh svojich príbuzných a známych. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete