Krpčiarstvo

Predstavuje domácu i remeselnú výrobu jednoduchej koženej obuvi s remienkami – krpcov. Výzdobu pritom tvorilo najmä dekoratívne zošitie krpcov, prípadne razený geometrický alebo geometrizovaný rastlinný dekór. 
V sninskom regióne sa krpce vyrábali doma. Remeselne – podľa údajov z roku 1869 – boli produkované iba v obci Ruské (Mendel Guttman, narodený v roku 1835 v Buku, Poľsko). 

Výrobe krpcov sa v roku 1959 zaoberali remeselníci v obciach – Belá nad Cirochou (Štefan Ferko), Brezovec (Pavol Slivka), Čukalovce (Michal Hirjak), Hostovice (Ignác Mikoláško), Kalná Roztoka (Eliáš Vasiľňák), Kolonica (Miluláš Kuzma), Ladomirov (Ján Ďula, Vasiľ Sarka), Ostoržnica (Ján Charitun), Pichne (Štefan Džupinka), Runina (Fedor Topoľančín), Ruská Volová (Andej Baulovič), Ruské (Michal Hríb), Ruský Potok (Vasiľ Korkobec), Smolník (Juraj Koribanič), Strihovce (Ján Apiar, Michal Dub, Juraj Kertisa), Ulič (Ján Topoľan), Zboj (Mikuláš Gartner) a Zvala (Juraj Haragaľ, Juraj Margitán, Anastázia Stebilová). 

Krpčiarstvo na Zemplíne bolo rozšírené najmä vo vyššie položených oblastiach a prvotne súviselo s rozvojom salašníctva. Výroba a nosenie krpcov sa pritom najdlhšie zachovalo v sninskom a sobranskom regióne. 

Počas výskumu bolo remeslo historicky zaznamenané v 28 obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je uvedené remeslo zdokumentované v piatich obciach sninského regiónu. Konkrétne ide o kožené krpce – bačkory z obcí Zboj (1), Ulič (1), Ruské (1 – zhotovené z pneumatiky), Stakčín (2) a Nová Sedlica (2). 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete