Kožušníctvo

Je to remeselné alebo domáce spracovanie kožušín. Kožušníci pritom z kožušín oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov šili podšívky do zimných kabátov, kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy, siahajúce po pás, kolená i členky, bundy, mentieky, obtiahnuté súknom, zriedkavejšie aj rukavice či prikrývky. Pre dedinského konzumenta boli určené prevažne ovčie kožušiny, spočiatku v prírodnej farbe. Kožušníci zhotovovali kožuchy i podľa požiadaviek spotrebiteľov, pričom vytvárali dekór, zodpovedajúci regionálnym typom či variantom ľudového odevu. 

Najstarší údaj o kožušníkoch v sninskom regióne pochádza z roku 1828 a viaže sa na Sninu – kožušníkom bol vtedy Ján Kušnír. V roku 1869 tu zas kožušníkmi boli Jozef Kučinaj (narodený v roku 1843 v Humennom), Jozef Sakáč (narodený v roku 1848 v Snine), Michal Staroščak (narodený v roku 1812 v Snine) a Juraj Staroščak (narodený v roku 1845 v Snine). V roku 1905 pôsobil v Zboji ako kožušník Ján Dublinský, po ňom jeho žena Anastázia Duplinská (zomrela v roku 1939). V Snine do roku 1948 sa kožušníctvom zaoberal Michal Zgabur.

Kožušníctvo bolo v rámci Zemplína rozšírené predovšetkým v michalovskom, sobranskom, vo vranovskom a v humenskom regióne. V Humennom tiež v roku 1640 vznikol cech kožušníkov. Toto remeslo sa pritom postupne rozšírilo aj do sninského a medzilaboreckého regiónu – tu však nezaznamenalo väčší rozvoj.

Pri výskume bolo spomínané remeslo historicky zaznamenané v troch obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je toto remeslo zdokumentované iba v jednej obci sninského regiónu. Konkrétne ide o svadobný kožuch – baran, zdobený vyšívaním, zo Stakčína (nachádza sa v zbierkach ZM MI). 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete