Korytárstvo

Predstavuje remeselnú a domácu výrobu korýt z dreva dlabaním. Korytári sa pritom venovali aj výrobe korýtok, vahanov, vaničiek, lyžíc, variech, lopát, vejačiek a iného dreveného riadu. 
Do 18. – 19. storočia nebolo toto remeslo ako výrobná činnosť špecializované. 

Najstarší údaj o korytároch v sninskom regióne pochádza z obce Ruská Volová z roku 1869 (Ján Kohutanič, narodený v roku 1820 v Rybnici), súpis z roku 1898 zas uvádza domácu výrobu korýt aj v Snine (2). 

Rozvoj korytárstva na Zemplíne bol zaznamenaný najmä po príchode rumunských Rómov – korytárov zo západnej Ukrajiny, ktorí sa usadili v rôznych lokalitách hlavne v sobranskom (Budkovce, Podhoroď), michalovskom (Tušice) a vo vranovskom regióne (Podčičva), následne i v humenskom (Udavské, Kamenica nad Cirochou, Papín) a sninskom regióne (Snina). 
V roku 1959 sa korytárstvu venovali remeselníci podľa nasledujúceho sortimentu v obciach:
  • lyžice a varechy: Kalná Roztoka (Vasiľ Kurpita), Klenová (Pavol Petrovaj), Kolbasov (Michal Batyľ, Michal Lico), Ladomirov (Michal Matiko), Nová Sedlica (Vasiľ Semjon), Parihuzovce (Andrej Cylip), Topoľa (Vasiľ Kolinčák), 
  • vahany: Kolbasov (Michal Batyľ, Michal Lico)
  • korytá: Ladomirov (Michal Matiko), Ruské (Ján Pauco – Ivančin)

V rámci výskumu bolo uvedené remeslo historicky zaznamenané v desiatich obciach sninského regiónu. V zbierkových fondoch zemplínskych múzeí a v rôznych iných zbierkových fondoch je zdokumentované taktiež v desiatich obciach sninského regiónu. Ide predovšetkým o korýtka, korytá, opalačky a drobný drevený riad; najviac zbierkových predmetov pritom pochádza z Dary (5), Ruského (29), zo Sniny (62) a Stakčína (8). 

V súčasnosti sa korytárstvu v sninskom regióne venuje Milan Karľa v Snine. 

Rozšírenie remesla v sninskom regióne:

Edit Delete